„Umieranie je súčasťou rodinného života. Patrí sem a nikam inam. Umieranie doma medzi vašimi drahými je to najlepšie, čo si vieme predstaviť, najlepšia garancia našej autonómie a pochopenia,“ povedal Zbigniew Zylicz, riaditeľ Dove House Hospice v britskom meste Hull. Jeho príspevok odznel v sobotu 6.9. pred obedom.
Zylicz tvrdí, že domov môže byť najbezpečnejším, no i najmenej bezpečným miestom, kde umrieť. Nebezpečným hlavne vo chvíľach, kedy choroba prirýchlo napreduje a kedy sa situácia chorého mení skôr, ako na ňu dokážu zareagovať doktori. „Nie všetci pacienti dokážu prekonať posun od osoby, ktorá sa stará, na osobu, o ktorú sa stará.“
Zylicz pozoruje, že ako riešenie na problém zomierania sa navrhuje eutanázia. „Mnohé etické hranice a tabu, ktoré existovali po stáročia, sú dnes narúšané. Samovražda a eutanázia, ktoré bývali zakázané a zlé v mnohých spoločnostiach, môžu byť v liberálnej tradícii chápané ako niečo heroické a hodné nasledovania.“
Každý z nás musí zomrieť. Nikde sa však nedá naučiť tomu, ako zomrieť. „Naučíme sa tomu, keď uvidíme našich rodičov zomierať, pozorujúc naše okolia, diskutujúc s našimi priateľmi a rovesníkmi.“
Podľa Zylicza majú médiá dôležitú úlohu vo vytváraní našich predstáv o zomieraní. „Smrť na obrazovke sa často vyskytuje ako súčasť drámy. Často je veľmi rýchla, neproblematická, takmer nereálna. Ale keď sme konfrontovaní so smrťou v reálnom živote, sme konfrontovaní s odlišnou smrťou, smrťou takmer nikdy neukázanou v televízii, výnimočne opísanou v literatúre. Túžba po jednoduchej a neproblematickej rýchlej smrti, ktorú možno vidieť v kine, je možno dôvodom, prečo mnohí uvažujú o eutanázii.“
Príspevky
Žurnalistický seminár za nami
pred 15 rokmi
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára